Ako sa slávia Vianoce vo svete

Vianoce sa slávia v rôznych kútoch sveta rozlične a nie všade pripadajú Vianoce na 24. decembra ako to je u nás. Vo väčšine krajín si darčeky rozbaľujú až 25.12. Zvyk rozdávania darčekov sa traduje od 16. storočia v protestantských rodinách. Kresťania si dávali darčeky na sviatok Svätého Mikuláša. Adventný veniec sa stal súčasťou Vianoc od roku 1839 a vianočný stromček si ľudia zdobia od 19. storočia. Každá krajina má svoje špecifické zvyky a tradície a v článku sa dozviete ako slávia Vianoce v niektorých častiach sveta.

Keďže mnohí Slováci odchádzajú na dovolenky do zahraničia aj počas vianočných sviatkov, neraz aj na druhý koniec sveta, je dobré mať prehľad o zvykoch v danej krajine. Pokiaľ nie je na Slovensku sneh a chcete mať istotu bielych Vianoc, môžete sa vydať napríklad do Fínska či Ruska.

Brazília - Národný sviatok je v Brazílii 25.12, ale keďže leží Brazília v južnej pologuli, ročné obdobia sú tu opačne ako u nás a Vianoce slávia v lete. Mnohé vianočné tradície v Brazílii sú rovnaké ako u nás. Tiež si zdobia stromčeky a domovy farebnými svetlami, dávajú si darčeky a stavajú Betlehemy, ktoré tu sú veľmi obľúbené. Nie je ničím neobvyklým vidieť Santu Clausa na surfe či stretnúť ho na prechádzke po pláži. Vianočná večera sa podáva neskoro v noci (okolo 22:00 - 23:00) a jej súčasťou je vyprážaná treska, pečený moriak s pečeným toastom rabanada a zmes korenia farofa. K večeri sa popíja šampus, víno alebo ovocný punč. Po večeri idú Brazílčania na polnočnú omšu.

Bulharsko - Kedysi sa Vianoce v Bulharsku nemohli oficiálne oslavovať a tí, ktorí sa ich nevzdali museli oslavovať tajne. V minulosti si Bulhari zdobili listnaté stromčeky, ale dnes už len ihličnaté rovnako ako u nás. Darčeky tu kedysi nosil Dedo Mráz, ale v súčasnosti je to Dedo Koleda. Na Štedrý deň jedia v Bulharsku nepárny počet pôstnych bezmäsitých jedál a po večeri stôl neupracú až do rána a nechávajú nejaké jedlo pre svätých duchov. Tento zvyk sa pravdepodobne zachoval z pohanských čias pred založením kresťanstva. Peknou tradíciou je koledovanie detí od domu k domu. Ďalším zvykom je pečenie okrúhleho pita chlebu, ktorý hlava rodiny rozláme na kúsky a podáva každému členovi rodiny. V chlebe je zapečená jedna minca a ten, kto dostane kúsok s mincou bude mať nasledovný rok šťastie, zdravie a prosperitu. V Bulharsku je v zime more rozbúrené a počasie dosť nevľúdne. V prímorských oblastiach nezvykne snežiť. V mestách býva pekná výzdoba a ľudia navštevujú pravoslávne chrámy.

Čína - V Číne počas Vianoc (25.12.) nemajú štátny sviatok, pretože Vianoce tam nie sú tradičným sviatkom. Vianoce v Číne oslavujú najmä kresťania, ktorých je v krajine približne 30 miliónov, ale okrem nich oslavuje Vianoce stále viac ľudí, najmä mladšia generácia. V nákupných centrách rozdáva darčeky deťom vianočný starček (Tun Čche Lao Žen). Počas decembra majú mestá vyzdobené vianočnou výzdobou a mnoho zvykov prebrali od západnej kultúry. Darčeky si deti nenájdu pod stromčekom, ale dostávajú ich od rodičov a sú to najmä peniaze.

Fínsko - Hovorí sa, že vo Fínsko celoročne žije Santu Clausa. Fíni sú o tom dokonca presvedčený a domovom Santu Clausa je severná časť Fínska nazývaná ako Korvatunturi na sever od polárneho kruhu. V tejto oblasti je vybudovaný veľký zábavný park známy ako "Vianočná krajina". Darčeky vo Fínsku teda nosí Santa Claus niekedy nazývaný aj ako Joulupukki (v preklade vianočná koza). Darčeky si deti nájdu pod vianočným stromčekom. Vianoce sa začínajú sláviť už v noci 23. decembra, hneď potom ako idú deti spať. Dospelí poupratujú a vyzdobia celý dom, popíjajú kávu a glögi (punč z červeného vína a ríbezľovej šťavy s korením). Večera na Vianoce začína v čase medzi 17:00 a 19:00 alebo pri objavení prvých hviezd na oblohe. Na večeru podávajú zvyčajne morku alebo pečenú šunku či dusené hovädzie so zeleninou (tzv. casserole) prípadne treska. Obľubeným dezertom na štedrovečernom stole je ryžová škoricová kaša, čokoláda a džemové pečivo. Mnohí Fíni idú ráno na Štedrý večer do sauny.

Francúzsko - Vo Francúzsku dáva deťom darčeky Père Noël (Otec Vianoc) do topánok, ktoré si nachystajú ku krbu alebo pod vianočný stromček. Keďže Francúzi sú známy gurmáni, štedrá večera (réveillon) je bohatá: ako predjedlo sa podávajú homáre, ustrice, slimáky a podobné lahôdky, tradičné vianočné hlavné jedlo je moriak s jedlými gaštanmi a ako dezert sa zvykne podávať ochutený chlieb či datle. Súčasťou štedrej večere je kvalitné víno, nezriedka šampus. Francúzi zvyknú spievať koledy.

Grécko - Veselé Vianoce sa po Grécky povedia Kala Christougenna (Καλά Χριστούγεννα) a oslavujú sa 25. decembra kedy je v Grécku štátny sviatok. Oslava Vianoc sa začína 40 dní vopred a v tomto čase je k jedlám podávaný takzvaný božský chlieb - Christopsomo. Ešte pred pár desaťročiami v Grécku nepoznali zdobené vianočné stromčeky, ale dnes sú počas Vianoc súčasťou domácností a verejných priestranstiev. V Athénach je dokonca jeden z najväčších vianočných stromčekov na svete (Svetlami a ozdobami zdobená Athénska veža). Darčeky si však pod stromčekom nájdu až 1. januára. Dôležitejšou súčasťou Vianoc v Grécku nie je stromček, ale plytká misa z dreva omotaná na okrajoch kúskami nitiek s výhonkami bazalky omotanej okolo kríža. V miske je malé množstvo vody aby bazalka neuschla. Touto bazalkou s krížom sa potom vysväcuje každá miestnosť v dome, aby bol chránený pred škriatkami kallikantzaros. V Štedrý deň chodia deti do ulíc spievať koledy (kalanda), pričom hrajú na triangle či bubny. Za koledy dostávajú deti figy, oriešky, sladkosti či peniaze. Večera na Vianoce zvyčajne pozostáva z jahňaciny alebo bravčového. Na Vianoce v Grécku je typickým jedlom posvätný chlieb Christopsomo (podobný našej vianočke). Gréci tiež obľubujú baklavu, theeples (vyprážané pečivo) a medovníky. Ľudia chodia do kostola ráno 25. decembra a po omši sa podávajú bravčové kúsky mäsa s vínom a citrónom. Každý rok v decembri je na Aristotelovom námestí v meste Thessaloniki vystavená veľká osvietená loď, ktorá je veľkým turistickým lákadlom.

India - V porovnaní s inými sviatkami sú Vianoce v Indii skôr druhoradým sviatkom. Je to hlavne preto, že kresťanov v Indii je len veľmi malé percento (asi 2,3%). Keďže Indov je vyše miliardy, je to asi tak 23 miliónov kresťanov, čo je takmer štvornásobok celej populácie Slovenska. U nás niekedy bývajú Vianoce bez snehu, ale čo majú robiť v Indii, kde sneh nie je celý rok. Tak ako ihličnaté stromy sú tam raritou, a preto si v Indii zvyknú zdobiť mangovníky alebo banánovníky. Polnočná omša je pre kresťanov v Indii dôležitá súčasť Vianoc a atmosféru v kostole umocňujú zapálené sviečky a kvety prýštca najkrajšieho.

Južná Afrika - Vianoce sa oslavujú 25.12. a rovnako ako u nás sú súčasťou domácností ozdobené stromčeky. Deti dostávajú darčeky do ponožiek, ktoré si predtým nachystajú. Darčeky nosí Santa Claus. Ako Vianočné jedlo sa podáva biskupský chlebíček, morčacie, hovädzie pečené mäso alebo grilované mäso. Ako dezert sa podáva Vianočný puding.

Kuba - Tu boli Vianoce zakázané v rokoch 1969 až 1997. Po návšteve Jána Pavla II boli na Kube Vianoce opäť povolené. Dnes tu sú Vianoce sviatky, kedy všetko stíchne a zatiaľ sa nepremenili na komerčnú záležitosť ako u nás, keď nás obchodníci lákajú utrácať peniaze. Polnočná omša je súčasťou Vianoc na Kube a kňazi sú radi za ľudí v kostole. Výzdoba verejných priestorov nie je takmer žiadna, len hotely a reštaurácie sú vyzdobené pre turistov.

Maďarsko - Naši južný susedia si rovnako ako u nás zdobia stromčeky a pod ne dostávajú darčeky, ktoré nosí tiež Ježiško (Kisjézus alebo Jézuska). Darčeky sa rozbaľujú už pred Štedrou večerou. Cukríky zabalené v obale s rozstrapkanými koncami - salónky, ktorými si zdobíme stromčeky pochádzajú z Maďarska. Prvý raz ozdobila salónkami stromček grófka Terézia Brunszvik (narodená v Bratislave) v roku 1824. Vianočné stromčeky vtedy stáli v spoločenských salónoch, a preto sa tieto želatínové cukríky máčané v čokoláde a zabalené v typickom obale nazývajú dodnes salónky. Dôležitou súčasťou Vianoc v Maďarsku sú predstavenia o narodení Ježiša, podobne ako u nás tzv. jasličková. Na Štedrú večeru 24-tého decembra je v mnohých domácnostiach na stole obľúbená rybacia polievka - halászlé. Obľúbeným jedlom je aj kapustnica alebo vyprážaný kapor a ako dezert makový či orechový závin.

Rusko - Vianoce v Rusku sa slávia o niečo neskôr ako u nás a to 7. januára. Je to tým, že najväčší vplyv má pravoslávne kresťanstvo, ktoré sa riadi juliánskym kalendárom i keď Rusko bolo ovplyvnené ateizmom za komunizmu. V minulosti komunistický Sovietsky zväz silno bojoval proti Vianociam a cirkvi a chceli dosiahnuť ateistický štát. Aj dnes je významnejším sviatkom oslava Nového roku. Darčeky nosí pod ozdobený stromček Dedo Mráz (Ded Moroz) spolu s vnučkou Sneguročkou. Pred Vianocami držia niektorý kresťania 40 dňový pôst a na Vianoce sa podáva 12 chodová hostina podľa počtu apoštolov. Súčasťou štedrej večere sú ryby, boršč, kyslá kapusta, huby, hus, ovocie a perníky a rôzne koláče.

Španielsko - Po španielsky sa povedia Veselé Vianoce Feliz Navidad (rovnako ako známa vianočná pieseň) a Štedrý večer Nochebuena. Vianoce v Španielsku sú štátny sviatok. V domácnostiach, kostoloch, školách a a obchodoch sú vystavené Betlehemy (pesebre) a ozdobené stromčeky. V Štedrý večer sa zíde rodina spolu a často sa oslavuje až do rána. Večera začína spravidla morskými plodmi ako krevety alebo losos a pokračuje polievkou. Hlavný chod pozostáva z pečeného jahňacieho mäsa alebo z rýb či kôrovcov. Dezert sa podáva rôzny, jeden z obľúbených je turrón, čo je pochúťka z medu, vajec a mandlí. Ďalšie obľúbené dezerty sú Pavo Trufado de Navidad (pečené morčacie mäso plnené hľuzovkami) alebo sušienky z mandlí, cukru a múky - polvorones. Po polnočnej omši sa ľudia prechádzajú ulicami, hrajú na gitary či tamburíny alebo bubny.

Taliansko - Kedže je to kresťanská krajina, Vianoce v Taliansku sú veľmi dôležité sviatky. V kostoloch, na námestiach i v domácnostiach sú vystavené Betlehemy (presepe), ktoré sú rovnako ako u nás dôležitou súčasťou vianočnej výzdoby akurát v Taliansku sú jasličky dôležitejšie ako vianočný stromček. Tak ako na Slovensku chceme mať doma krásne zdobený stromček, tak v Taliansku chcú mať čo najkrajšie jasličky. Stavanie Betlehemov vymyslel svätý František z Assisi a od tých čias je to veľmi pekná súčasť Vianoc. Darčeky v Taliansku nosí čarodejnica La Befana, ale až na 6. januára v predvečer troch kráľov kedy končia oslavy Vianoc sviatkom Epifania. Befana vraj lieta na metle a hádže darčeky do komína. Zlým deťom dáva uhlie. Podľa legendy sa u Befany zastavili Traja Králi, aby im povedala cestu k miestu narodenia Ježiša. Ona najskôr odmietla, ale neskôr si to rozmyslela, avšak keď sa vybrala za Tromi Kráľmi, tak sa po ceste stratila a každému dieťaťu čo stretla dala sladkosť dúfajúc, že to je Ježiško, ktorého hľadali králi. Ľudia si na Vianoce prajú Buon Natale (Veselé Vianoce). Počas vianočných sviatkov chodia od domu k domu koledníci. Na štedrú večeru je u Talianov v obľube ryba a koláče Panettone s kandizovaným ovocím.

Zdroj: wikipedia.com