Na území Slovenska sa nachádza veľa prírodného bohatstva a množstvo krásnych zákutí. Je dobré, že sa snažíme chrániť svoju peknú prírodu aj vyhlasovaním jej častí za Národné parky či chránené prírodné oblasti. Slovensko má 9 národných parkov, v ktorých turisti môžu nájsť množstvo zelene, jaskyne, prírodné pamiatky a najmä čerstvý vzduch. Nasledovný zoznam obsahuje národné parky Slovenska so stručnými popismi jednotlivých prakov. Na konci článku sa nachádza mapa národných parkov Slovenska.

Tatranský Národný Park (TANAP)

Najstarší slovenský národný park TANAP bol založený v roku 1949. S rozlohou 738 km² je to druhý najväčší národný park na Slovensku. Nachádza sa v ňom okolo 600 km turistických a cyklistických chodníkov. Súčasťou parku je Belianska jaskyňa, ktorá je jediná prístupná vo Vysokých Tatrách. V parku žijú vzácne živočíchy medzi inými napríklad kamzík vrchovský tatranský, medveď hnedý, orol skalný či svišť tatranský. Turisti sa môžu v parku kochať niekoľkými vodopádmi a je tu aj vyše 100 plies, najznámejšie z nich je Veľké Hincovo pleso s plochou 20,08 hektárov a hĺbkou 53 metrov. Ďalej tu je tiež Modré pleso, ktoré leží v nadmorskej výške 2 192 m n. m. a známe sú aj Štrbské pleso a Popradské pleso. Tatranský národný park je jedno z najchladnejších a najdaždivejších území na Slovensku. Najvyšší bod parku ako aj celého Slovenska je Gerlachovský štít s nadmorskou výškou 2654,4 m n. m. V celom parku je prísna ochrana prírody a turisti by mali rešpektovať všetky zásady pobytu v Tatranskom Národnom parku.

Rozloha: 738 km2

Národný park Nízke Tatry (NAPANT)

Národný park Nízke Tatry má rozlohu 728 km² a jeho ochranné pásmo meria až 1 102 km², čo z neho robí najväčší slovenský národný park. Park zasahuje do troch krajov (banskobystrický, žilinský a prešovský). Najvyšší vrch parku je Ďumbier (nadmorská výška 2 043 m n. m.) V parku sa nachádza známy vrch Kráľova hoľa, pod ktorým pramenia štyri rieky: Váh, Hron, Hornád, Hnilec. Národným parkom Nízke Tatry prechádza viac než 840 km značených turistických trás a 15 náučných chodníkov. Turisti sa môžu pohybovať len po značených chodníkoch a len počas vyhradených hodín cez deň. Najznámejším živočíchom Nízkych Tatier je kamzík vrchovský tatranský, ktorého predchodci tu boli pred vyše 30-timi rokmi vypustený z chovu.

Rozloha: 728 km2

Národný park Slovenský raj (NPSR)

Slovenský raj je charakteristický vodopádmi, potokmi, jaskyňami, roklinami a náročnými turistickými chodníčkami. Turisti občas musia vyjsť po rebríku na skale, ak chcú pokračovať v ceste za krásami Slovenského raja. Názov parku vznikol kvôli nádhernej prírode, ktorá je považovaná za najkrajšiu na Slovensku. Parkom pretekajú rieky Hornád a Hnilec. Najvyšším vrchom parku je Ondrejisko (1 270 m n. m.). Priemerná teplota v parku je okolo 5 °C, najviac zrážok je v mesiaci jún a júl je najteplejší mesiac s priemernou teplotou 17 °C. Mnohé rokliny a doliny majú zaujímavé názvy ako napríklad Veľký Sokol, Zelená roklina, Kyseľ, Čierna dolina, Stratenský kaňon či Suchá Belá. Práve Suchá Belá je najnavštevovanejšia roklina s množstvom vodopádov a dĺžkou 4 km (prechod roklinou trvá 2 hodiny).

Vodopádov je v Slovenskom raji viac než dosť a ich názvy sú tiež dômyselné: Závojový vodopád (dĺžka 75 metrov), Obrovský vodopád (60 m), Kaplnkový vodopád, Okienkový vodopád, Terasový vodopád či Korytový vodopád. V Národnom parku Slovenský raj sa nachádza až 436 jaskýň, z ktorých najznámejšia je Dobšinská ľadová jaskyňa. Ďalšie známe jaskyne sú napríklad Medvedia jaskyňa, Čertova jaskyňa, Kláštorská jaskyňa, Dlhá jaskyňa alebo Vlčia jaskyňa. 90% územia parku pokrývajú lesy v ktorých žijú vlky, líšky, rysy, kuny a v rámci parku sa nachádza útočisko orla skalného, niekoľkých druhov sokolov i myšiaka hôrneho.

Rozloha: 197,63 km2

Pieninský národný park (PIENAP)

Pri hraniciach s Poľskom v západnej časti pohoria Pieniny sa nachádza Pieninský národný park. PIENAP bol založený v roku 1967 a turisti tu okrem chodníčkov využívajú aj rieku Dunajec, na splavovanie. Splavovanie Dunajca je naozaj pekný zážitok, lebo rieka vytvorila v skalách nádherný kaňon. Vyhľadávanou atrakciou je splavovanie Dunajca na pltiach cez prielom, pozdĺž ktorého vedie turistický chodník, využívaný aj ako cyklotrasa. Pieniny sú tvorené horským masívom bradlového pásma a najvyšším vrchom sú Vysoké skalky s nadmorskou výškou 1 050 m n. m. Správa parku sa nachádza v krásnej obci Červený Kláštor známej najmä pre kláštor, v ktorom kedysi žil okrem iných aj mních Cyprián (o ktorom nedávno nakrútili film Legenda o lietajúcom Cypriánovi). Dedinky v parku sú bohaté na ľudovú architektúru ako aj mnohé umelecké pamiatky.

Rozloha: 37,5 km2

Národný park Slovenský kras (NPSK)

Slovenský kras ako už názov napovedá, je bohatý na krasové javy, ktoré tu sú viditeľné nielen pod zemou ale aj nad zemou. Park tvoria vápencové náhorné planiny, v ktorých sa za milióny rokov vytvorili jaskyne. Celkovo je známych vyše tisíc jaskýň a priepastí. Medzi najznámejšie jaskyne Slovenského krasu patria tieto jaskyne: Domica, Gombasecká jaskyňa alebo Drienovská jaskyňa. Jaskyňa Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu a oplatí sa ju vidieť. Slovenský kras bol ako prvý na Slovensku zapísaný do biosférických rezervácií UNESCO Človek a biosféra. Najvyšší bod Slovenského krasu je Matesova skala (925 m n.m.). Ak sa chcete dostať do Slovenského krasu, najlepšie je vychádzať z týchto miest: Rožňava, Plešivec, Jasov, Kečovo, Štítnik, Turnianske Podhradie alebo Zádielske Dvorníky.

Rozloha: 346,11 km2

Národný park Poloniny (NPP)

Poloniny sa rozprestierajú na hraniciach Slovenska, Ukrajiny a Poľska v okrese Snina. Národný park Poloniny bol vyhlásený v roku 1997 a je to náš najvýchodnejší národný park. Najvyšší vrch Národného parku Poloniny je Kremenec (nadmorská výška 1 221 m n. m.) a nachádza sa presne v mieste stretu hraníc Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Prevažnú väčšinu rozlohy parku tvoria lesy (80%) a významnú časť parku tvoria lúky, ktoré sa nazývané poloniny. Žije tu mnoho endemických (nežijúcich nikde inde na Zemi) organizmov, mloky a približne 400 zubrov hrivnatých. Národný park Poloniny je otvorený počas celého roka a v zime je tu na turistických chodníčkoch povolené bežkovanie. Vyhľadávané sú najmä drevené kostolíky, ktoré sa nachádzajú v parku. V roku 2007 boli vybraté časti parku zapísané do Svetového dedičstva UNESCO. Východiskom do parku Poloniny je obec Nová Sedlica.

Rozloha: 298,05 km2

Národný park Malá Fatra (NPMF)

Národný park Malá Fatra sa nachádza na severnej strane pohoria Malá Fatra na severe Slovenska. Najvyšším vrcholom parku je Veľký Kriváň (1 709 m n. m.) avšak v logu národného parku je vyobrazený Veľký Rozsutec (1 609,7 m n. m.)  považovaný za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku. Najnižším miestom parku je sútok Hradského potoka a Váhu. Významným cieľom turistov je Šútovský vodopád s výškou 38 m. Približne 83% parku tvoria lesy, najmä bukové. V parku rastie okolo 900 druhov vyšších rastlín, z toho 22 sú západokarpatské endemity, ktoré nerastú nikde inde na Zemi. Mnohé druhy sú chránené ako napríklad astra alpínska, horec Clusiov, dryádka osemlupienková či stračia nôžka. Rastú tu huby, maliny, jahody, brusnice, čučoriedky, ktoré sú lákadlom pre turistov, ale ich zber je prísne zakázaný a plody slúžia výhradne na obživu pre živočíchy žijúce v parku. V Národnom parku Malá Fatra žijú medvede, rysy, vydry, orly skalné, výry skalné a ďalšie. Návštevníci sa v parku môžu pohybovať len po vyznačených chodníčkov a v prípade, že vlastníte psa, musíte ho mať počas pobytu na vôdzke.

Rozloha: 226,3 km2

Národný park Veľká Fatra (NPVF)

Od roku 1971 bolo územie Veľkej Fatry chránenou krajinnou oblasťou až do roku 2002, kedy bol prekategorizovaný na Národný park Veľká Fatra. Najvyšším vrchom je vrch Ostredok (1592 m n.m.). Veľká Fatra sa stala medzi turistami, lyžiarmi a snowboardistami veľmi obľúbená a navštevované sú najmä Donovaly, Malinô Brdo, Vlkolínec, Gaderská dolina, Turecká, Harmanecká jaskyňa, Kráľova Studňa a Smrekovica. Harmanecká jaskyňa je najznámejšia jaskyňa parku a je prístupná verejnosti. V parku je množstvo horských chát poskytujúcich ubytovanie napríklad: Chata pod Borišovom, Horský hotel Kráľova Studňa, Horský hotel Smrekovica, Turistická ubytovňa Smrekovica, Turistická ubytovňa Limba a iné. Východiskovým bodom do Národného parku Veľká Fatra sú obce Donovaly, Liptovské Revúce, Ružomberok, Podsuchá alebo Harmanecká či Ľubochnianska dolina.

Rozloha: 403,71 km2

Národný park Muránska planina (NPMP)

Nachádza sa v západnej časti Slovenského Rudohoria v banskobystrickom kraji. V roku 1997 bola CHKO Muránska planina prekategorizovaná na Národný park Muránska planina. Aj keď by sa podľa názvu mohlo zdať, že park tvorí plocha bez porastu, opak je pravdou. Drvivú väčšinu parku pokrývajú lesy (86%). V Národnom parku Muránska planina rastie 35 endemických a subendemických druhov rastlín napríklad Lykovec muránsky, ktorý inde na svete nenájdete. Zo zvierat tu žije napríklad medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, či vydra riečna. Najvyšší vrch parku Muránska planina je Fabova hoľa (1 439 m n.m.). V parku sa nachádza množstvo jaskýň a priepastí, najdlhšou jaskyňou je jaskyňa Bobačka má dĺžku 3 km a nachádza sa pri Muránskej Hute. Najhlbšia je 105 m hlboká priepasť Michňová. V Národnom parku Muránska planina je tiež vyše 30 vodopádov, ktoré sú prírodnými pamiatkami. Najvyšší vodopád Kamenárka pri Tisovci je vysoký 10,5 m. Čistý vzduch v parku si môžu turisti vychutnať túrami po turistických chodníčkoch, ktorých tu je až 300 km. Najlepšími východiskovými bodmi do parku Muránska planina sú obce Muráň alebo Závadka nad Hronom.

Rozloha: 203,18 km2

Mapa Národných parkov Slovenska

Pridaj komentár