Francúzsko

Francúzsko je najväčšia a zároveň jedna zo zakladajúcich krajín Európskej Únie. Rozprestiera sa od Stredozemného až po Severné more a jeho západné pobrežie obmýva Atlantický oceán. Súčasťou Francúzska je ostrov Korzika, ktorý leží bližšie k Taliansku ako k Francúzsku, preto si mnohí myslia, že je to taliansky ostrov. Počas doby železnej osídlili oblasť Francúzska Kelti a Galovia. Dodnes sa o Francúzsku hovorí ako o krajine Galského kohúta. Politicky, kultúrne a vojensky sa Francúzsko rozvinulo za vlády Ľudovíta XIV, ktorý bol kráľom Francúzska rekordných 72 rokov. Tak dlho nepanoval žiadny iný panovník inde v Európe.

Francúzsko je známe svojou vynikajúcou kuchyňou a obľúbenými turistickými destináciami pri mori aj vo vnútrozemí. Hlavné a najväčšie mesto Francúzska je Paríž, ktorý patrí k turistami najnavštevovanejším mestám sveta. Ďalšie turistami hojne navštevované veľké mestá sú Marseille, Lyon, Lille, Nice, Toulouse a Bordeaux.

Základné informácie

 Núdzové telefónne čísla

Počasie vo Francúzsku

Francúzsko má rôznorodé počasie a iné je vo vnútrozemí, iné v Alpách a iné pri pobreží. Francúzsko má štyri klimatické pásma: vlhké pobrežné pásmo západne od línie Bayonne-Lille s chladnými letami; semi-kontinentálna zóna so studenými zimami a horúcimi letami v Alsasku-Lorraine, v horských masívoch (Alpy, Pyreneje, Massif Central); Stredná zóna so studenými zimami a horúcimi letami na severe, parížskom regióne a centrálnom regióne; stredomorská zóna s miernymi zimami a pomerne horúcimi letami na juhu Francúzska.

Počasie v Paríži

V oblasti Paríža je klíma premenlivá, môžu vás zastihnúť búrky na jar aj v lete a teplota sa pohybuje medzi 19°C a 26°C od mája do októbra. Na jar je však v Paríži pomerne sucho a jeseň býva daždivá. Október je najdaždivejší mesiac v roku. Júl a august sú najteplejšie mesiace. Denné priemerné maximálne teploty sa pohybujú od 6°C v januári do 26°C v auguste.

Počasie na juhu Francúzska

Na juhu má pobrežie Stredozemného mora najsuchšie podnebie s možnými dažďami na jar a na jeseň. V Provence na juhovýchode Francúzska zvykne fúkať le mistral – silný, studený a suchý vietor, ktorý fúka cez zimu počas niekoľkých dní až niekoľkých týždňov. Stredozemné pobrežie a Korzika majú veľa slnečného svitu a počas letných mesiacov a osviežujúci morský vánok. Priemerné denné maximálne teploty dosahujú 27 ° C v auguste a priemerne 12 hodín slnečného svitu za deň. Počas letnej sezóny je na Korzike 25-30 suchých dní v mesiaci. Na pobreží Atlantického oceánu a v Bordeaux je mierne podnebie s teplotami v priemere 11° C v zime, až do 27°C v lete a zrážky celkom pekne rozdelené do každého mesiaca v roku. Pestovaniu viniča v oblasti Bordeaux prospieva vlhšia jar a jeseň.

Počasie vo Francúzskych Alpách

Vo Francúzskych Alpách je počasie neporovnateľné so zvyškom Francúzska a aj tu je odlišné na severe ako na juhu. Severné Alpy (Savoy) podliehajú oceánskym vplyvom, čo vedie k bohatým zrážkam počas celého roka s nízkymi teplotami a studenými zimami so silným snežením. Malebná alpská obec Briançon má priemernú teplotu -2 ° C v januári a 17 ° C v júli. Počas teplej sezóny tu fúkajú vetry pozdĺž širokého údolia tohto regiónu a z hôr sa sem občas prirútia silné búrky. Oblasť južných Álp (Provence a Cote d’Azur) má stredomorské podnebie s množstvom slnečného svitu, suchým počasím a čistou oblohou. Jeseň je najkrajším obdobím roka v tomto regióne a aj keď tu hrozia búrky, sú hneď vystriedané slnečným počasím.

Zaujímavosti o Franúzsku

• Diaľničný most Viaduc de Millau na juhu Francúzska je najvyšší most na Zemi. Most bol otvorený koncom roka 2004 a najvyšší pilier mosta je vyšší ako Eiffelova veža.
• Francúzsko je najväčšia krajina Európskej únie.
• Do Francúzska príde ročne viac turistov ako do ktoréhokoľvek iného štátu na Zemi. Francúzsko je turistami najnavštevovanejšia krajina.
• Louis XIX bol panovníkom s najkratším obdobím panovania a bol kráľom Francúzska len 20 minút. Trónu sa vzdal v prospech svojho synovca, vojvodu z Bordeaux.
• Heslo ‚Liberté, égalitié, fraternité‘ znamená ‚sloboda, rovnosť a bratstvo‘ a je národným mottom Francúzska – prvýkrát sa objavil okolo obdobia revolúcie (1789-1799). Dnes je toto motto uverejnené na minciach, poštových známkach a podobne.
• Právny systém vo Francúzsku sa stále vo veľkej miere zakladá na princípoch stanovených v kódexe občianskeho zákonníka Napoleona Bonaparteho po revolúcii.
• Francúzska armáda ako prvá použila slovo kamufláž v roku 1915 (prvá svetová vojna) – slovo kamufláž pochádza z francúzskeho slovesa znamenajúceho ‚dať si make-up na vystúpenie na javisku‘. Zbrane a vozidlá maľovali umelci nazývaní camofleurs.
• Vo Francúzsku je možný sobáš posmrtne. Podľa francúzskeho práva da dá vo výnimočných prípadoch posmrtne vziať, ak živý partner dokáže, že zosnulý mal úmysel sa oženiť zaživa (je potrebné povolenie od francúzskeho prezidenta). Najnovší takýto schválený prípad sa stal v roku 2017, kedy partner homosexuálneho policajta, ktorý bol zastrelený v Paríži na Champs-Elysees džihádistom, dostal povolenie, aby sa zosobášil so svojím partnerom posmrtne.
• Francúzi sú slávny pre množstvo vynálezov. Nicolas Appert vymyslel v roku 1809 zaváranie do uzavretých sklenených nádob ponorených vo vriacej vode.
• Luis Braile, ktorý oslepol ešte ako dieťa vymyslel písmo pre nevidiacich, dodnes nazývané brailovo písmo.
• Lekár René Laennec vynašiel stetoskop v nemocnici v Paríži v roku 1816 tak, že zvinul papiera do rúrky.
• Alexandre-Ferdinand Godefroy patentoval prvý fén na vlasy v roku 1888.
• Bratia Joseph a Etienne Montgolfier sa stali priekopníkmi horkovzdušného letu po prvom verejnom vyvesení teplovzdušného balónu na svete v roku 1783.
• Z Francúzska pochádza mnoho spisovateľov a mysliteľov ako Descartes, Pascal (17. stor.), Voltaire (18. stor.), Baudelaire, Flaubert (19. stor.), Sartre a Camus (20. stor.).
• Francúzsko bolo prvá krajina na svete, ktorá zakázala supermarketom vyhadzovať alebo ničiť nepredané potraviny – od februára 2016 musia obchody darovať potraviny po spotrebe potravinovým bankám alebo charitatívnym organizáciám. Vo Francúzsku je reťazec supermarketov s tovarom po záruke.
• Asi jeden milión francúzskych obyvateľov, ktorí žijú v blízkosti hraníc s Talianskom, hovorí po taliansky – hoci francúzština je oficiálnym jazykom a prvým jazykom 88% obyvateľstva, existujú rôzne regionálne nárečia a jazyky ako je alsaský, baskický, bretónksy, katalánsky, flámsky a pod. Francúzština druhým najviac hovoreným materinským jazykom v Európe po nemčine a pred angličtinou a vďaka vysokej pôrodnosti Francúzov sa predpokladá, že sa do roku 2025 stane číslo jedna.
• Académie Française sa zameriava na zachovanie francúzskeho jazyka od roku 1634 – tým, že pokúša zakázať, niekedy neúspešne, cudzie slová ako blog, hashtag, park a podobne.
• Francúzske rádiá musia hrať aspoň 40% francúzskych piesní. Niečo podobné máme aj na slovensku, akurát po slovensky.
• Prvý verejne premietaný film premietali bratia Auguste a Louis Lumière 28. decembra 1895. Na premietanie použili svoj vynález cinématograph (kino). Premietali 10 filmov s dĺžkou 50 sekúnd v Salon Indien du Grand Café v Paríži. Kino však vtedy bolo považované za vynález bez akejkoľvek budúcnosti.
• Železnice vo Francúzsku majú dĺžku 29 tisíc km a francúzska železničná sieť je po Nemecku druhá najdlhšia v Európe.
• Jeanne Louise Calmentová (narodila sa 21. februára 1875 a zomrela 4. augusta 1997) bola podľa knihy Guinessovej knihy svetových rekordov najdlhšie žijúcou ženou. Dožila sa 122 rokov a 164 dní a prežila otvorenie Eiffelovej veže v roku 1889, dve svetové vojny, rozvoj televízie, internetu a moderných motorových vozidiel a lietadiel.
• V roku 2013 legalizovalo Francúzsko manželstvo osôb rovnakého pohlavia.
• Mont Blanc vo francúzskych Alpách je s výškou 4 810 metrov najvyššia hora Európy.
• Múzeum Louvre v Paríži je najnavštevovanejšie múzeum na svete.
• Francúzi sú známy pre svoju vynikajúcu kuchyňu a ich gastronómia je od roku 2010 zapísaná aj do zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva.
• Francúzsko produkuje takmer miliardu ton syra ročne v približne 1200 rôznych druhoch. Výroba syra tu má tradíciu oddávna: kozí syr sa vo Francúzsku vyrába najmenej 500 rokov, modrozelený rokfort sa spomína v záznamoch starého kláštora v Conques z roku 1070 a tvrdé farmárske syry ako ementál sa začali vyrábať v 13. storočí.
• Prvá transplantácia umelého srdca a transplantácia tváre sa konala v Parížskej nemocnici.
• Ročne zjedia Francúzi približne 30 000 ton slimákov. V roku 2015 vo Francúzsku existovalo 100 registrovaných chovov slimákov a drvivá väčšina slimákov sa sem dováža z východnej Európy.
• Román Alas recherche du temps perdu od francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta drží rekord ako najdlhší román na svete. Román má 13 dielov a vyše 3 000 strán. Prvý zväzok vyšiel v roku 1913.